recenze

Jan Hrubý (1945) je osobnosť, ktorá výrazne poznačila závideniahodnú úroveň českej karikatúry. Narodil sa v liahni talentov – na moravskom Slovácku a ako absolvent brnianskej umeleckej priemyslovky (propagačná grafika) po ostravskom intermezze zakotvil v Prahe. Publikuje v časopisoch (i keď kreslenému humoru dnešok poskytuje čoraz menej príležitostí), pôsobí ako ilustrátor a úspešne obosiela výstavy doma i v zahraničí.

Hrubého kresby do značnej miery determinuje jeho dvojlomný moravský temperament: naoko rozvážny až chladný, no pod povrchom plameň. Jeho výtvarné správy o živote sú zdánlivo nevzrušené, priam idylicky pokojné, nikdy však nie statické. Všetko sa odohráva dnu, kdesi v tajnej jaskyni na heslo. Leží v nej kľúč k našej hlave i srdcu: vášeň pre detail. Detail, ktorý je pod správnym zorným uhlom schopný zvrátiť chod udolostí. Při skúmaní jeho možností autor nemá ambície komponovať zložité príbehy, zrýchľovať dej expresívnými zápletkami.

Ako šachista uvážlivo posúva úlomky sveta z políčka na políčko a zároveň skúma posuny v správaní a myslení, ktoré pritom vznikajú. Bystrý úsudok i prenikavé pozorovacie schopnosti maskuje anglickou málo­ vravnosťou.

Hrubého nástojčivé putovanie k detailu poznačilo aj jeho programovo neveľmi pôvabnú a ešte menej sexepílom oplývajúcu kresbu, ktorá je práve v tejto zámernej,, nepríťažlivosti“ výrazne artistná. Dlhé, na prvý zbežný pohľad neforemné postavy pohybujú sa i konajú s moravskou flegmou. Ich úsilie i záujmy sa protínajú v jedinom ohniskovom, priam archimedovskom bode. Zo zdanlivej maličkosti sa rodí čosi, čo je schop­ né podmínovať divákov svet ustálených predstáv i tužob, vysmiať sa konzervatívnym predsudkom a neprirodzenému správaniu. Pokúša sa podľa vlastného vyjadrenia dosiahnuť štylizáciou, ktorá, pravda nie za cenu nečitateľnej kresby, smeruje k zjednodušeniu. Pochopil, že len o malichernostiach treba hovoriť zložito.

 

Kornel Földvári

O karikatúre